Z našich vlastných skúseností vieme, že ľudia majú rôznu prirodzenosť – líšia sa svojimi predpokladmi, spôsobom myslenia, pocitmi i stanovenými cieľmi. V zhode s touto rozmanitosťou ľudskej prirodzenosti existujú štyri jogové cesty, ktoré zohľadňujú rôzne sklony ľudí.


Naše Ja (naše átma) pochádza zo zvrchovaného Ja (paramátma). Prirodzenosťou zvrchovaného Ja je blaženosť (ánanda) a keďže naše vnútorné Ja je časťou zvrchovaného, každý človek o ňu usiluje, aby bol šťastný. Všetci ľudia, či už veria v Boha, alebo neveria, či sú si toho vedomí, alebo nie, hľadajú v konečnom dôsledku šťastie.


Skutočné a trvalé šťastie (ánanda) nemôžeme nájsť vo vonkajšom svete. Spočíva v nás samotných. Skutočné a trvalé šťastie možno získať jedine prostredníctvom múdrosti, meditácie a Božskej milosti a dosiahne ho iba ten, kto ho hľadá a usiluje oň s úprimným srdcom. Božia milosť je všade a je stále s nami – podobne ako Slnko, ktoré stále žiari, a to i vtedy, keď sú na oblohe oblaky. Aby sme uskutočnili Boha a uvedomili si Jeho milosť, potrebujeme zahnať oblaky nevedomosti z nášho vedomia.


Tieto štyri jogové cesty nie sú od seba oddelené. Naopak, sú previazané, vzájomne sa podmieňujú. Keď myslíme na Boha a sme plní lásky k svojim blížnym a prírode, potom sme bhaktijogíni. Ak pomáhame druhým a podporujeme ich, sme karmajogíni. Keď meditujeme a vykonávame jogové cvičenia, nazývame sa rádžajogínmi a ak rozjímame o zmysle života a hľadáme pravdu a skutočnosť, potom sme gjánajogíni.