bhakti-yoga

Je cestou oddanosti a lásky k Bohu, k všetkému, čo bolo stvorené – k ľuďom a rovnako aj zvieratám i celej prírode. Cestou bhakti jogy môže ísť každý bez ohľadu na svoju národnosť alebo vierovyznanie, mladý či starý, chudobný alebo bohatý.

Bhakti joga tiež znamená uctievanie podoby Boha. Boh je všade. Je v nás i mimo nás. Sme s ním spojení jemnou nitkou lásky. Boh je univerzálna láska. Láska a Božská milosť nás všetkých obklopujú a prenikajú nami, my si to však neuvedomujeme. Keď si to uvedomíme a zažijeme Božiu lásku, nebudeme si už želať nič iné. Potom spoznáme význam pravej lásky k Bohu.

Človek bez bhakti je ako ryba bez vody, ako vták bez krídel, noc bez mesiaca a hviezd. Všetky bytosti potrebujú lásku. Prostredníctvom nej sa cítime chránení a šťastní ako dieťa ležiace v náručí matky alebo ako pútnik, ktorý po dlhej a ťažkej ceste konečne dosiahol svoj cieľ.


Sú dva druhy bhakti

  • apara bhakti - láska založená na túžbe a egu 
  • para bhakti - univerzálna láska k všetkým v rovnakej miere

Bhakta prijíma všetko, čo ho postretne, ako Boží dar. Nemá želania a očakávania, úplne sa oddáva Božej vôli. S každou životnou situáciou, pred ktorú ho osud postaví, sa vyrovná a prijme ju. Jeho modlitba znie: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“

Kým však dospejeme k takémuto vysokému stupňu lásky k Bohu, mieša sa naša bhakti so sebeckými myšlienkami. Znamená to, že Boha vskutku milujeme, súčasne však od neho niečo očakávame. Mnohí sa k Bohu obracajú vtedy, keď ich sužujú bolesti a starosti. Iní sa modlia pre hmotné veci, peniaze, slávu alebo kariéru. Stále by sme však mali mať na pamäti, že raz, až opustíme tento svet, budeme musieť všetky statky nechať v ňom, pretože nemajú žiadnu skutočnú a trvalú hodnotu. Človek, idúci duchovnou cestou, sa modlí o múdrosť a poznanie Boha. Často si však vopred vytvárame vnútorný obraz Boha – predstavu, ako by mal Boh podľa nášho názoru vyzerať, ako by sa mal správať, a tak nie sme vôbec otvorení a pripravení prijať jeho skutočnú podobu.

Mudrc Nárada popisuje v Bhakti sútrach deväť súčastí bhakti jogy:

I.  satsang - dobrá duchovná spoločnosť 
II.  hari katha - načúvanie a čítanie o Bohu
III.  šhraddhá - viera
IV.  íšvara bhadžan - spievanie piesní o Bohu
V.  mantra džapa -  opakovanie Božieho mena
VI. šama dama - odpútanie zmyslov od svetských vecí a ich kontrola
VII. santó ká ádar  - preukazovanie úcty ľuďom, ktorí zasvätili svoj život Bohu
VIII.  santóša – spokojnosť
XI.  íšvara pranidhána – oddanosť Bohu

Bez bhakti niet duchovnej cesty. Ak študent nemiluje svoj študijný odbor, sotva ukončí štúdium. Podobne aj my – vydržať a prekonať všetky prekážky budeme schopní len vtedy, ak budeme naplnení láskou a oddanosťou k svojim cvičeniam, ak sa budeme pevne držať svojej cesty a mať na pamäti svoj cieľ. Bez LÁSKY k všetkým tvorom a bez oddanosti k Bohu sa s ním nemôžeme zjednotiť.