Šrí Dévpurídží je vtelením Boha Šivu. Šiva je osloboditeľ a ničiteľ zla. Stelesňuje svetlo vedomia a oheň prečistenia. Ľudia vďačia Bohovi Šivovi za jogu. Toto poznanie totiž odhalil Božskej matke Párvatí a týmto spôsobom ho udelil ako dar celému svetu.
Bhakta, ktorý medituje na Boha Šivu, rýchlejšie dosiahne oslobodenie, keďže Šiva je z Božskej trojice najvľúdnejší a najmilostivejší. Tých, čo však túžia po jeho daroch a nie sú pritom ochotní pre ne nič spraviť, môžu pocítiť jeho hnev.
Šrí Dévpurídží viedol mnoho úžasných satsangov vo svojom ášrame v Kajláši v Rádžastáne nielen pre ľudí, ale i pre zvieratá. Vždy ho obklopovali hady, škorpióny, psy a vtáky. Mohol s nimi hovoriť, pretože rozumel univerzálnemu jazyku. Hovoril ním a zvieratá pozorne načúvali jeho slovám.
Existujú správy o mnohých zázrakoch, z nich niekoľko spomenieme. Pandit z Kajlášu, ktorý ášram navštívil so svojím otcom ako štrnásťročný chlapec, bol svedkom veľkého zázraku:
„Šrí Dévpurídží si poranil pravé predkolenie. Jeho stav sa stále zhoršoval, až nakoniec začala rana hnisať. Celá noha sa zapálila, opuchla a môj otec nabádal šrí Dévpurídžího, aby si ju dal ošetriť lekárom.
Šrí Dévpurídžího sa však stav jeho nohy nijak nedotýkal a iba odpovedal: „Ak ťa rana vyrušuje, vyrežem ju." Okamžite nato vzal svoj meč, priložil ho k rane a jedným rezom celé lýtko vyrezal tak, že mu z nohy trčala iba holá kosť. Následne si zložil svoj turban, otvorenú ranu si obviazal a s úsmevom sa spýtal môjho otca: „Je to takto pre teba prijateľnejšie?"
Môj otec a ja sme jeho konanie sledovali v nemom úžase. Krátko nato sme sa rozlúčili, stále sme však neboli od ohromenia a šoku schopní slova. Nasledujúci deň sme opäť navštívili šrí Dévpurídžího. Chceli sme vedieť, ako sa mu darí, šrí Dévpurídží nám však ukázal dokonale zahojenú nohu. Bola bez akejkoľvek známky poranenia či jazvy."
Nasledujúcu príhodu rozprával bývalý lovec:
„Jedného dňa som bol na ceste domov s mojou korisťou, tuctom mŕtvych vtákov, v košíku, keď som v diaľke zbadal, ako sa šrí Dévpurídží blíži. Rýchlo som košík skryl, pretože som sa bál Šrí Dévpurídžího hnevu. Keď ku mne šrí Devpurídží prišiel, opýtal sa: „Čo si schoval do kríkov?"
„Nič, pane," povedal som.
„Nič?"
„Iba niečo pre moje deti," vykoktal som nakoniec.
„Myslíš iba na svoje deti, ale, žiaľ, nie na deti týchto vtákov," povedal majster prísne. „Pred Bohom sa nedá nič schovať. Daj mi teraz ten košík."
Podal som mu košík a keď ho otvoril, všetky vtáky, ktoré boli zastrelené, zázračne z koša vyleteli. Od tejto príhody som sa navždy vzdal zabíjania zvierat."
O božskej moci Šrí Dévpurídžího svedčia tiež iné príhody:
„Rodina z kasty míná oslavovala v Kajláši svadbu dcéry Vindža Rám. Uprostred osláv, na zdesenie prítomných, mladé dievča menom Khétí Bai náhle odpadlo a takmer okamžite nato zomrelo. Členovia rodiny i dievčina však mali šťastie, že Šrí Dévpurídží v tom čase v dedine býval a keďže verili v jeho božskú moc, dúfali, že sa im dostane jeho milostiplnej pomoci. Mladé dievča priniesli k jeho nohám a požiadali ho o milosť.
Šrí Dévpurídží sa na mladé dievča pozrel a povedal: „Nie je mŕtva. Z nej ešte bude zdravá milujúca oddaná žena a matka. A teraz moja dcéra, prebuď sa zo svojej meditácie!" Nato Khétí Bai otvorila oči a usmiala sa na svojho dobrodinca.
Dodnes žije so svojím manželom Lálá Rámom Mínom v dedine Šrí Madhópur v síkarskom okrese (Radžastan)."