Meditácia sebapoznávaním je základnou súčasťou Systému Joga v dennom živote. Podobne ako ásany a pránajáma aj koncentračné a meditačné cvičenia majú v tomto systéme svoju postupnosť.

Technika meditácie sebapoznávaním prispieva k rozvoju sebapoznania a sebakontroly, k rozvoju našej osobnosti s cieľom zažiť a uskutočniť v nej Božské Ja (átma). Takýto vysoký cieľ však nemôžeme dosiahnuť zo dňa na deň. Vyžaduje to sebadisciplínu, stále cvičenie a vedenie Majstrom, duchovným učiteľom.

Meditácia sebapoznávaním začína otázkou: „Aký/aká som?“, aby sme nakoniec našli odpoveď na základnú otázku nášho bytia:„Kto som?“ 

V meditácii získavame duchovné poznanie (para vidjá). Na rozdiel od intelektuálneho poznania (apara vidjá) je toto poznanie nemenné a večné. Nedá sa získať štúdiom ani ho nemožno naučiť, je možné ho nadobudnúť iba prostredníctvom vlastných skúseností. Rozvíja sa v našom vnútri na základe rešpektovania a dodržiavania vesmírnych zákonov, cvičením mantry, v dôsledku meditácie a požehnania Majstra.

Aby sme mohli spoznať átma, musíme najprv dôkladne preskúmať a osvetliť všetky úrovne vedomia: vedomie, podvedomie a nevedomie. Keď pochopíme a prečistíme obsahy týchto úrovní vedomia, čo možno urobiť najmä prostredníctvom meditácie, otvorí sa nám brána k najvyššiemu vedomiu a zjaví sa nám Božské átma.

Pri meditácii sebapoznávaním najskôr vykonávame cviky na navodenie úplného telesného uvoľnenia a duševného pokoja. Potom si zlepšujeme schopnosť koncentrácie prostredníctvom cvičenia vizualizácie a predstavivosti. Nakoniec sa obrátime k obsahom nášho vlastného vedomia – k našim vlastnostiam, predstavám a spôsobom myslenia. Pri tom je veľmi dôležité zbaviť sa predpojatých názorov a predsudkov, zachovať neutrálny, nezaujatý postoj. Iba tak môžeme získať nové pohľady a poznatky.

Nedržme sa teda „vychodených koľají“, neopakujme staré známe pravdy a nezostávajme utopení v emóciách. Naopak, odvážme sa prekročiť hranice intelektu a ponorme sa do hlbín nášho vedomia.

Často si myslíme, že sa dobre poznáme, ale ak sa na seba pozrieme lepšie, zistíme, že veľa o sebe stále nevieme. Možno budeme prekvapení, koľko krásnych pozitívnych vlastností v sebe objavíme: súcit, pochopenie, lásku, pokoru, trpezlivosť, disciplínu, úprimnosť, cieľavedomosť, spokojnosť, radosť i hlbokú vnútornú blaženosť. Keď si ich uvedomíme, môžu sa stať pre nás, pre náš duchovný rozvoj i pre naše vzťahy k ostatným veľkou oporou.

V mnohých prípadoch nás však môžu zaskočiť aj negatívne vlastnosti. Bránia nášmu duchovnému rozvoju a vytvárajú nesúlad v nás i v našom okolí. Poctivo sa teda preskúmajme. Nežijeme v zajatí strachu, nenásytnosti, ctižiadosti, závisti, žiarlivosti, netolerancie, prchkosti, márnomyseľnosti? Netrpíme komplexmi? Dokážeme odpúšťať? Často si tieto povahové rysy v sebe ani neuvedomujeme a myslíme si, že sme ich už prekonali. Niekedy však môžu opäť vyplávať na povrch. Nečakane. Odpočívajú v podvedomí ako semienka, ktoré čakajú len na priaznivé podmienky, aby mohli vyklíčiť.

Naše bytie sa pohybuje v priestore vymedzenom štyrmi úrovňami vedomia:

• nevedomím

• podvedomím

• vedomím

• nadvedomím

V nevedomí ležia stopy kariem z našich minulých inkarnácií. V podvedomí sa nachádzajú všetky skúsenosti a odtlačky nášho súčasného života, ktoré sú zaznamenávané a archivované už od vstupu duše do maternice. Podvedomie obsahuje všetko, čo sme kedy prežili a zažili, všetky vedomé i nevedomé zmyslové vnemy. Mohli by sme ho prirovnať k magnetofónovej páske, ktorá zaznamenáva všetky zvuky prenášané mikrofónom. Podvedomie tiež uchová všetko: pekné a príjemné, ako i potlačené problémy, rozporuplné a agresívne pocity, strachy, smútky, nádeje i túžby.

Keď sa v meditácii ponárame hlboko do seba, môžeme si uvedomiť tieto semienka ležiace v podvedomí. Poznaním a analýzou príčin a súvislostí ich potom môžeme uvoľniť a s konečnou platnosťou rozpustiť, odstrániť.

Príklad: Niekto trpí strachom, ktorý je zdanlivo bezdôvodný a vyhľadá pomoc psychiatra. Pri rozbore jeho minulosti sa zistí, že príčina úzkosti spočíva v určitých zážitkoch z detstva. Poznaním príčiny stráca strach na význame a postihnutý sa od neho môže vedome oslobodiť.

Nepoznané a „nestrávené“ zvyšky minulých zážitkov, ktoré ležia v podvedomí, nám škodia len potiaľ, pokiaľ pochopíme skutočné súvislosti. Vo svetle poznania tieto tiene okamžite miznú.

Pri cvičení meditácie sebapoznávaním skúmame svoj vnútorný svet a bližšie spoznávame psychickú funkciu v nás, ktorá vytvára spojenie medzi podvedomím a vedomím, čiže mysľou.

Myseľ sa podobá mohutnej rieke. Rieku nemožno natrvalo zadržať alebo zastaviť. Ak postavíme hrádzu bez odtokového kanála, vode v nej sa bude hromadiť a jedného dňa dôjde ku katastrofe. Hrádza sa pretrhne a krajinu postihnú ničivé záplavy. Ak myseľ príliš ovládame a celkom potláčame svoje priania a city, v podvedomí sa vytvára napätie; keď už je tlak priveľký, dôjde k výbuchu.

Myseľ teda nemôžeme zastaviť, môžeme ju však usmerniť tak, ako dávame smer toku rieky, aby sme zabránili nekontrolovaným záplavám a škodám. Pomocou meditácie sebapoznávaním sa učíme kontrolovať a regulovať nástroje nášho vedomia – myseľ a zmysly – bez toho, aby sme potláčali ich aktivitu. Najskôr však musíme poznať samých seba, svoje vnútorné pohnútky a naučiť sa im rozumieť. Tak budeme schopní včas zasiahnuť a zabrániť, aby sa naše myšlienky vydali smerom, ktorý by nakoniec viedol k problémom a trápeniu.

V meditácii sebapoznávaním sa učíme chápať a odpúšťať samým sebe i ostatným, prečisťujeme svoje podvedomie a pomaly rozpúšťame svoje vnútorné zábrany a komplexy. Naše myslenie sa cibrí, stáva sa jasným, a tak sa stávame schopnými buď sa vyhnúť mnohým životným problémom, alebo ich prekonať. Nakoniec spoznávame svoju skutočnú podstatu i svoj životný cieľ a rozvinieme svoje vnútorné Ja.

Preskúmajme svoj vlastný život. Hľadáme len materiálne pôžitky alebo sa usilujeme o poznanie a duchovnú múdrosť? Jedlo, pitie, spánok a plodenie vypĺňajú životy zvierat. Ak sa usilujeme len o toto a nič viac, plytváme svojimi ľudskými schopnosťami. Kto si však uvedomuje možnosti, ktoré poskytuje ľudské bytie, nájde si čas na modlitbu i meditáciu, nech už vyznáva akékoľvek náboženstvo. Boh je všade. Je to všadeprítomná, vedomá energia, ktorá preniká všetkým stvoreným a živým.