Pri zlepšovaní funkcie dychu
Dych hrá podstatnú úlohu pri všetkých jogových technikách a cvičeniach. Výskumy ukázali, že väčšina ľudí dýcha príliš povrchne. Tým je telo nedostatočne zásobené kyslíkom, znižuje sa látková výmena a následkom toho sa značne poškodzuje telesné zdravie. Prostredníctvom jogových relaxačných, telesných i dychových cvičení si možno dych uvedomiť a prirodzeným spôsobom ho prehĺbiť. Pravidelným cvičením možno odstrániť nesprávne dýchacie návyky a postupne ich nahradiť hlbokým uvoľneným dýchaním. Tým nezískame len telesné a duševné zdravie; zreteľne sa tým posilní i vitalita a obranyschopnosť nášho organizmu.

Spôsob dýchania má vplyv nielen na naše telesné zdravie, ale aj na naše emócie a duševnú harmóniu. Pri strese, strachu či rozčúlení je náš dych povrchný a rýchly, zatiaľ čo počas uvoľnenia je hlboký a pomalý. Vedomým a voľným prehĺbením dychu môžeme v stresových situáciach znova nadobudnúť stratenú vnútornú rovnováhu. Takto sa pomocou pokojného dýchania môžeme naučiť reagovať na starosti a problémy všedného dňa a pracovného života, môžeme pozitívne ovplyvňovať svoju duševnú a telesnú rovnováhu.

Pomocou cvičení zo Systému Joga v dennom živote sa veľa ľudí môže naučiť nielen zdravšie dýchať, ale aj zmierňovať prejavy takých ochorení dýchacích ciest, akými sú astma alebo chronická bronchitída. Zvlášť pri astme hrá veľkú úlohu psychika. Vyliečiť alebo aspoň zmierniť ju možno práve pomocou uvoľnenia, dychových cvikov a zmenou životného štýlu.

Pri ochoreniach srdca a krvného obehu

Dôležitým cieľom jogových cvičení je tiež odstránenie rizikových faktorov, ktoré sú koreňom srdcovo-cievnych ochorení. Zlá strava, stres a nedostatok pohybu – to sú typické príklady rizikových faktorov. Ľahkými, postupne zaraďovanými telesnými cvikmi možno stabilizovať krvný obeh, posilniť cievnu sústavu a skvalitniť prácu srdca. Špeciálne dychové cvičenia zlepšujú prísun kyslíka a výdaj oxidu uhličitého z tela, takže organizmus postupne opäť dokáže vytvoriť prirodzenú rovnováhu medzi potrebou a ponukou kyslíka. Relaxačným cvičením dosahujú pacienti telesné i duševné uvoľnenie. Veľmi rozšíreným ochorením sa stali funkčné poruchy srdcovo–cievnej sústavy. Podľa štatistických údajov počty chorých so srdcovo-cievnymi chorobami na celom svete vykazujú stále stúpajúcu tendenciu. Preto boli telesné, dychové i relaxačné cvičenia zo Systému Joga v dennom živote prispôsobené i tejto situácii.

Doc. MUDr. Jarmila Motajová z Univerzity Komenského v Bratislave pracovala v rámci vedeckého výskumu zameraného na využitie jogových cvikov v rehabilitácii osôb so srdcovo-cievnymi chorobami päť rokov so skupinou pacientov, s ktorými robila cielené cvičenia zo Systému Joga v dennom živote a účastníkov tejto skupiny pravidelne vyšetrovala. Pri jej meraniach (dychová a tepová frekvencia, krvný tlak a ďalšie funkčné parametre) sa plne potvrdil pozitívny vplyv jogových cvikov na upevnenie zdravia u ľudí so srdcovo-cievnymi chorobami.

Pri reumatických ťažkostiach

Jogové cvičenia účinne pôsobia nielen pri terapii, ale aj pri prevencii rôznych reumatick ých ťažkostí. Zabraňujú napr. tuhnutiu chrbtice a vzniku reumatických zmien v kĺboch. Telesné cvičenia naťahujú skrátené a posilňujú ochabnuté svaly, ktoré svojou stabilitou následne poskytujú kĺbom potrebnú ochranu. Kĺby sú pritom postupne zaťažované až do plného rozsahu svojho pohybu, zlepšuje sa ich pohyblivosť a zvyšuje prekrvenie. Tak telo postupne a prirodzeným spôsobom opäť nadobúda svoje zdravé pohybové návyky.

Dôvod, prečo mnohí ľudia musia trpieť následkami reumatických zmien v kĺboch, kostiach a svaloch, tkvie väčšinou v nesprávnom životnom štýle. Prejedanie sa, vysoká spotreba živočíšnych bielkovín a tukov, nedostatok pohybu a nesprávne návyky v držaní i pohyboch tela vedú k degeneratívnym a zápalovým zmenám v kĺboch i v svalstve, k tuhnutiu a silným bolestiam v nich.

Špeciálne dychové cviky nielenže povzbudzujú látkovú výmenu, ale majú aj harmonizujúci účinok na vegetatívny nervový systém a zlepšujú uvoľnenie a celkovú telesnú pohodu.

Ako príklad vysokej účinnosti jogových cvičení môžeme uviesť významný test, ktorý robili v známych slovenských kúpeľoch – v Piešťanoch. Tím špecialistov, zložený z troch lekárok, jednej psychologičky a jednej učiteľky jogy, skúmal účinok zostavy cvikov zo Systému Joga v dennom živote na pacientov, ktorí trpia Bechterovovou chorobou.

Počas tohto výskumu bolo u pacientov skupiny, ktorá robila cielené jogové cvičenia zo Systému Joga v dennom živote, zistené viditeľné zlepšenie pohyblivosti tela a kapacity pľúc. V tejto skupine došlo zároveň k podstatnému, oveľa výraznejšiemu zmierneniu bolesti v porovnaní s kontrolnou skupinou prechádzajúcou klasickými rehabilitačn ými cvičeniami a technikami.

Úspech cvičení Systému Joga v dennom živote pri ťažkostiach pohybového aparátu tkvie predovšetkým v komplexnom pohľade na ochorenie. Prenikavé účinky cvikov nevedú len k telesnému uzdraveniu. Vďaka relaxačným cvičeniam pacient dosiahne duševné uvoľnenie, naučí sa trpezlivejšie reagovať na stres a nervovú záťaž, dokáže ľahšie a lepšie zvládať svoje každodenné pracovné a rodinné povinnosti.

Odstupňovaný Systém Joga v dennom živote nám, ľuďom Západu, ukázal cestu ako zažiť jogu v jej najpôvodnejšej a najrýdzejšej podobe. Čím dlhšie cvičím podľa tohto systému, tým menej si kladiem otázku, aký význam má integrácia jogy do západnej kultúry. Joga, a myslím zvlášť Systém Joga v dennom živote, razí cestu k zdraviu a harmónii. Jogové cvičenia vytvárajú rovnováhu na telesnej, sociálnej i duševnej úrovni. Dokonalá rovnováha znamená dokonalé zdravie a každá metóda, každá veda, ktorá usiluje o tento cieľ, je v súlade s myšlienkovým obsahom jogy.

Keď som sama na sebe pocítila priaznivé účinky Systému Joga v dennom živote, jej veľký prínos pre vlastné zdravie, rástla vo mne potreba uplatniť tieto poznatky aj vo svojej fyzioterapeutickej praxi. Početné ohlasy mojich pacientov ma utvrdili v presvedčení, že zaradenie cvičení zo Systému Joga v dennom živote moju prácu významne obohatilo

• „Dokážem sa čoraz lepšie a rýchlejšie uvoľniť a z tejto schopnosti môžem teraz čerpať veľa sily.“

• „Schopnosť vedome vnímať a ovplyvňovať dych prispieva veľkou mierou k môjmu zdraviu.“

• „Nachádzam si teraz čas na cvičenie a naučil som sa lepšie vciťovať do svojho tela. Tak sa mi už neraz podarilo postrehnúť zbytočné napätia a vedome ich rozpustiť.“
  
  

Význam uvoľnenia v Systéme Joga v dennom živote

Schopnosť uvoľniť sa je v joge rovnako dôležitá ako správne vykonávanie cvikov. Každá cvičebná hodina začína a končí krátkym uvoľnením.

Fázy uvoľnenia sa zaraďujú aj medzi jednotlivé cviky. Hlboký zmysel týchto relaxačných cvičení spočíva v tom, že telu poskytnú dosť času na to, aby mohlo na cviky reagovať. Cvičiaci môže vedome precítiť ich harmonizujúci účinok a rozvinúť jemnejšie vnímanie svojich telesných funkcií. Aby sa mohol plne prejaviť celkový účinok jogových cvičení na telo, myseľ a vedomie, je potrebné robiť ich stále v súlade s dychom a s veľkou pozornosťou.

Odkedy cvičím podľa Systému Joga v dennom živote, kladiem v terapii oveľa väčší dôraz na uvoľnenie, dýchanie a vedomé vykonávanie pohybov. Sama som zažila, aké dôležité sú tieto tri aspekty pri znovunadobúdaní telesnej a duševnej rovnováhy a akú veľkú úlohu zohrávajú pri navracaní zdravia.

Z ďalších skúseností s mnohými pacientami s rôznou diagnózou pre mňa zreteľne vyplynuli nové možnosti využitia Systému Joga v dennom živote vo fyzioterapii. Naučila som sa oveľa viac si vážiť veľkú hodnotu a rozsiahle účinky tohto systému na naše zdravie.

Joga v dennom živote ako doplnok fyzioterapie

Pre mnohých pacientov sa cviky hodia ako domáci program. Terapeuti môžu tieto cviky vybrať a prispôsobiť jednotlivcom. Názorný a jasný popis obrazom i slovom uľahčuje pacientom samostatné cvičenie. Sama som mnohým pacientom odporučila robiť cviky zo Systému Joga v dennom živote na záver fyzioterapie. Sú vynikajúcim denným cvičebným programom v prípadoch, kedy už kontrola terapeuta nie je potrebná. Mnohí moji pacienti ich cvičia veľmi radi, pretože sami pociťujú ich kladný vplyv na zdravie.

Joga v dennom živote v respiračnej terapii

I v dychovej terapii majú jogové cviky veľký význam. V tejto oblasti oceňuje ich hodnotu i západná lekárska veda. Nepoznám ani jednu knihu o respiračnej terapii, v ktorej by sa pre zlepšenie dýchacích funkcií neodporúčali jogové cviky.

Každý cvičebný diel Systému Joga v dennom živote je zostavený tak, že prúd dychu vďaka rôznym telesným pozíciám postupne usmerňuje do všetkých častí hrudníka. Toto napomáha výdatnému dýchaniu a povzbudzuje látkovú výmenu. Správne dý- chanie je dôležitým predpokladom zdravia, preto sa mu v joge venuje taká veľká pozornosť. Mnohým pacientom odporúčam robiť popri telesných cvičeniach ešte nádí šódhanu podľa pokynov Systému Joga v dennom živote. Tieto špeciálne dychové cvičenia pôsobia harmonicky na pránu, životnú energiu. Nádí šódhana podporuje zdravé dýchanie a prináša veľmi príjemný pocit telesnej a duševnej rovnováhy.

Joga v dennom živote proti bolestiam chrbta a kĺbov

Systém postupných uvoľňujúcich, dychových a telesných cvičení je pomocným cvičebným programom pre pacientov trpiacich bolestivými svalovými disbalanciami, ktoré sú spôsobené telesne jednostranne zaťažujúcim spôsobom práce a jednostrannými pohybmi. Cvičenie zlepšuje svalstvo celého tela vďaka systematickému striedaniu preťaženia, výdrže, uvoľnenia a pohybu. Ak je z lekárskeho hľadiska vylúčené poškodenie telesných štruktúr ako príčina ťažkostí, potom pravidelné cvičenie podľa Jogy v dennom živote prináša znovunadobudnutie svalovej rovnováhy, a tým zlepšenie nefyziologického držania a pohybov, ako i prekrvenie všetkých častí tela.

Nesprávne pohybové návyky spolu s nesprávnym držaním tela zaťažujú predovšetkým chrbticu. Stuhnutie chrbtice býva častou príčinou bolestí v chrbte, ktoré môžu vystreľovať i do nôh, rúk a hlavy. Preto sa pri jogových ásanách precvičuje väčšinou celá chrbtica alebo niektorá z jej častí. Zvlášť tie cviky, pri ktorých dochádza k torzii (skrúteniu) chrbtice, zvyšujú uvoľnenie hlbokých svalových vrstiev. Tieto svaly spájajú jednotlivé stavce a majú sklon k skráteniu. Možno ich priaznivo ovplyvňovať torznými cvikmi, pretože majú šikmý priebeh vlákien.

Je potrebné vzájomne kombinovať naťahovanie a posilňovanie svalov. Ak je sval iba naťahovaný, potom pri jeho zaťažení dochádza opäť k stuhnutiu a skráteniu, pretože mu chýba potrebná sila. A keď je sval iba posilňovaný, stráca svoju pružnosť, čo sa prejaví zmenšením kĺbovej pohyblivosti.

Silné a zároveň pružné svaly tvoria tiež dôležitú ochranu kĺbov a chrbtice. V zostavách jogových cvikov sa neustále prihliada na túto skutočnosť. Preto pri pravidelnom cvičení môžu ťažkosti s kĺbmi a chrbticou zmiznúť už po niekoľkých týždňoch. Cvičením ásan získavajú dôležité podnety pre svoju prirodzenú funkciu nielen svaly, ale aj väzy, kĺbové puzdrá a chrupavky. Vďaka svalovému napätiu sa väzy a väzivové štruktúry obklopujúce kĺb viac napínajú a vďaka naťahovacím cvikom sa stávajú pružnejšími. Vnútorná vrstva kĺbového puzdra potom vytvára oveľa viac kĺbovej tekutiny, ktorá je zodpovedná za výživu kĺbu.
Chrupavky, medzistavcové platničky a menisky potrebujú vyvážený pohyb na to, aby si zachovali svoju pružnosť.

Psychosomatické účinky Jogy v dennom živote

Jogové cvičenia sú cvičeniami psychosomatickými, tzn. majú vplyv na telo, myseľ, dych a vedomie. Táto skutočnosť predstavuje pre moju prácu veľké obohatenie. Pri mnohých mojich pacientoch je nutné pripísať bolesti hlavy, šije či chrbta na vrub stresu, ktorý už nie je zvládnuteľný. Veľa ľudí si to však nechce priznať a spolieha sa na fyzioterapiu ako na prostriedok trvalého zlepšenia svojich ťažkostí.

Pre pacientov nebýva ľahké vyrovnať sa s fyzickým a psychickým obmedzením, a to zvlášť v tých prípadoch, keď úspech terapie závisí od ich vnútornej zmeny. Vďaka Joge v dennom živote som zažila, aké ďalekosiahle, hlboké a blahodarné účinky prinášajú jogové cvičenia. Telesné, dychové a relaxačné cviky harmonizujú všetky fyzické a psychické funkcie a prirodzeným spôsobom prinášajú zdravie do všetkých oblastí ľudského bytia.

Joga sa nepýta na fyzickú a psychickú príčinu choroby. Jogové cviky pri akýchkoľvek zdravotných problémoch kladným spôsobom ovplyvňujú človeka v jeho komplexnosti. Podľa mojich skúseností je Systém Joga v dennom živote účinným a prospešným cvičebným programom pre tých pacientov, ktorí trpia na neustále sa vracajúce bolesti hlavy a chrbta spôsobené stresmi.

Systém Joga v dennom živote je sám o sebe dokonalý, čo potvrdzujú nespočetné blahodarné účinky jeho cvičení, ktoré siahajú ďaleko za fyzickú oblasť. Preto je tento systém, ako som sama mohla poznať, veľkým a hodnotným obohatením pre každého človeka, ktorému záleží na jeho zdraví.

Harriet Bucher, dipl. fyzioterapeutka

Pravidelným cvičením jogy je možné udržať telo vitálne a zdravé až do vysokého veku. Jogové cviky majú lekársky preukázateľný stimulujúci a regulačný vplyv na všetky telesné systémy vrátane žliaz, orgánov a nervového systému a súčasne regenerujú a prečisťujú celé telo. Napríklad rytmické striedanie naťahovania a napínania so sťahovaním a ohýbaním jednotlivých častí tela pri cvičení ásan spôsobuje, že krv a lymfa sú vytláčané z ciev, pričom po takomto krátkom obmedzení prekrvenia dochádza k zvýšenému prísunu čerstvej krvi do príslušných orgánov. To vedie k lepšiemu zásobovaniu tela kyslíkom a výživnými látkami a zároveň k zrýchlenému odstraňovaniu toxínov a odpadových látok.

Vo fáze natiahnutia v ásane sa vyvíja mierny tlak na základnú substanciu, t. j. na tú oblasť medzi bunkami, ktorá medzi nimi zabezpečuje prenos informácií. Jogové ásany zlepšujú túto funkciu, a tým pôsobia proti hromadeniu tekutín v tkanivách, zlepšujú odtok lymfy i vylučovanie odpadových látok obličkami. Lymfatický systém zaisťuje prenos tukových častí stravy do krvného riečiska a odvádzanie odpadových látok z tkanív. Pre imunitu má značný význam, preto jogové ásany imunitný systém výrazne posilňujú. Koža, náš najväčší zmyslový orgán, zostáva vďaka striedavému napínaniu a uvoľňovaniu pružnejšia a tým aj mladšia.

Zvlášť obrátené pozície ako viparíta karaní mudrá, sarvánga ásana a šírša ásana zlepšujú prekrvenie hornej časti tela, zabraňujú hromadenie krvi v žilách dolnej časti tela a zvyšujú krvný tlak. Aj dynamické ásany vedú k miernemu zvýšeniu krvného tlaku a k zmierneniu porúch prekrvenia. Naopak, uvoľnenie po ásanách (a samozrejme predovšetkým hlboké uvoľnenie v joga nidre) spôsobuje vedomé prepnutie organizmu zo sympatika na parasympatikus, teda z aktivity, zvýšeného krvného tlaku a zrýchleného tepu na stíšenie, pokles krvného tlaku a spomalenie tepu.

Vegetatívny nervový systém, ktorý nie je bežne ovplyvniteľný našou vôľou, tak nepriamo reaguje na zodpovedajúce cviky vytvorením funkčnej rovnováhy sympatika a parasympatika. Veľmi podobným spôsobom je regulovaný aj endokrinný systém. Pre nás to znamená vznik pocitu telesnej pohody, vnútornú vyváženosť a harmóniu, a tým v konečnom dôsledku zdravie.

Dr. med. Ingrid Gebhardt